Komentár — Vlaky na Slovensku sa v piatok na hodinu zastavia. Rozhodol o tom štrajkový výbor Federácie strojvodcov SR, ktorá paralyzovaním železničnej dopravy počas piatkovej špičky chce vyjadriť svoj nesúhlasný postoj k vládnemu programu na ozdravenie slovenských železníc. Akciu, ktorú odborári veľmi nejasne prezentujú ako "výstražný štrajk", ale sprevádza hneď niekoľko pochybností, začínajúc jej účelom a končiac jej legálnosťou, a ani samotní organizátori nemajú jasnú predstavu, čo celoplošným narušením železničnej dopravy získajú. Najvýraznejším výsledkom protestu, ktorý potrvá od 14.50 do 15.50 na celej sieti ŽSR, tak budú desaťtisíce rozhorčených cestujúcich a bezradná ZSSK, ktorá sa v čase drastických úspor snaží napraviť svoju nezávideniahodnú reputáciu.

Svoje motívy Federácia strojvodcov vysvetľuje, pomerne neobratne, slovami svojho prezidenta Milana Hoštáka: „FS prejavila svoje „nie“, rôznymi spôsobmi, ale neochota a častokrát i arogancia prevyšuje naše argumenty a aj dôkazy o tom, že profesia rušňovodič upadá a stráca svoje postavenie. O morálnych hodnotách ani nehovoriac, veď nám za 7 mil. €, ktoré by mali dostať úrady práce, ponúkajú rekvalifikáciu na vodiča vysokozdvižných vozíkov. A to už je asi sústo, ktoré nemožno len tak prehltnúť.“ Ak má po prečítaní tohto konštruktu čitateľ pocit, že minul jeho základnú myšlienku, rozhodne nebude sám. Ani plné znenie výzvy predsedníctva rušnovodičských odborov však bohužiaľ do situácie viac svetla nevnáša. Z dostupných vyjadrení, ktoré sa točia prevážne okolo nedocenenosti profesie strojvedúcich, sa dá vyčítať len toľko, že FS nie je spokojná s podobou trojročného plánu na ozdravenie slovenských železníc, a tak sa dva mesiace po jeho rozbehnutí rozhodla železnicu samotnú bojkotovať.

Protestná akcia takéhoto rozsahu však bezpodmienečne vyvoláva určité otázky, predovšetkým: Kde bola Federácia strojvodcov uplynulého pol roka? Prečo prichádza so štrajkom teraz, keď je revitalizačný balík rozbehnutý, a nie v čase, keď sa účastnila rokovaní o jeho podobe? Čo chce odstavením dopravy v najexponovanejšom čase dosiahnuť, keď neformulovala žiadne konkrétne požiadavky? A ako chce pracovať na zlepšení image železnice, keď svojou jednostrannou akciou vyráža do boja nie len proti tým zákazníkom, ktorí sú ešte ochotní vlakmi cestovať, ale zároveň proti kolegom v iných profesiách, ktorí budú musieť rozladeným cestujúcim priamo čeliť?

Prečo práve strojvedúci?

Je prinajmenšom zarážajúce, že sa do štrajku púšťajú práve strojvedúci. Otvorene sa síce sťažujú na klesajúcu prestíž vlastného povolania, zároveň však predstavujú skupinu železničiarov, ktorým i v neistých časoch hrozí relatívne najmenšie riziko. O nábor nových rušňovodičov v súčasnosti usiluje samotná ZSSK, ale aj súkromní dopravcovia, ktorým liberalizácia železničného trhu umožnila výraznejšie rozšírenie aktivít. Dokonca aj v prípadoch, keď časť dopravných výkonov namiesto štátneho dopravcu prevezme súkromný subjekt, majú strojvedúci najlepšiu šancu získať zodpovedajúcu pozíciu u nového zamestnávateľa, a to spravidla na modernejších vozidlách. Tieto inherentné sociálne "istoty" naopak nie sú zďaleka zaručené pre ostatné profesie palubného personálu alebo podporných zamestnancov, ktorých môže nový dopravca nahradiť jednoduchšie.

Keď si odmyslíme naplánovanie štrajku na piatkové popoludnie, počas ktorého sa domov vracajú desiatky tisíc študentov a pracujúcich, sú kroky odborárov, obvykle odkazujúcich na solidaritu ako základný princíp, až neuveriteľne bezohľadné voči kolegom, ktorí zastávajú pozíciu zamestnancov prvého kontaktu. V tridsaťstupňových teplotách existuje na železnici totiž len jedno horšie miesto ako miesto cestujúceho v starom vozni bez klimatizácie, odstavenom hodinu v malej stanici na koridore: je to miesto sprievodcu, ktorý týmto cestujúcim bude čeliť.

To isté platí pre proces znižovania personálnych stavov v železničných spoločnostiach. Federácia strojvodcov rada prezentuje profesiu vodiča dráhového vozidla ako najnáročnejšie pracovné zaradenie na železnici, ktoré by sa z princípu malo tešiť nadštandardnému ohodnoteniu. Nemám záujem zo svojej pozície náročnosť tohto povolania akokoľvek zľahčovať. Zároveň sa však musím dívať na stovky iných pracovníkov, a to vrátane administratívy, ktorí boli a budú zo železničných prepustení bez nároku na sociálny program, určený veľkej časti prevádzkových zamestnancov. Odbory odmietajú vnímať, že každý z týchto ľudí živí rodinu – a na rozdiel od rušňovodičov spravidla za štátny príspevok nedostane náhradné pracovné miesto v súkromnom sektore, hoci na vysokozdvižnom vozíku.

Kde boli odbory pol roka?

Nie príslovečných päť minút po dvanástej, ale skôr o tri štvrte na jednu – tak pôsobí snaha FSSR opätovne otvárať a meniť plán revitalizácie železníc, o ktorom sa na Slovensku hovorí od minulej jesene a ktorého realizácia sa naplno rozbehla k 1. aprílu tohto roka. Federácia strojvodcov sa pritom série rokovaní o konkrétnej podobe programu účastnila, nikdy však nepredstavila konkrétne alternatívne návrhy pre jeho finálnu podobu, a to ani v situácii, keď na súčasnú podobu ozdravných opatrení pristúpili ostatné odborové organizácie, vrátane najväčšej – Odborového zväzu železničiarov.

Svoje rebelské chvíle si preto strojvodcovia vynahradzujú s dvojmesačným meškaním, bez jasného varovania alebo konkrétnych požiadavkov. Trápi ich, že hoci majú jednu z najstabilnejších profesií na železnici, mohla by časť z nich do dvoch rokov skončiť pod súkromným manažmentom, alebo dokonca u súkromného dopravcu. Hnevajú sa na štát, že neplní svoje pohľadávky, i keď práve tento rok železniciam poskytne historicky najvyššiu finančnú pomoc a oddialením splátok podrží Cargo, ktoré sa na jar ocitlo na prahu platobnej neschopnosti. Kde bola Federácia strojvodcov v roku 2009, keď sa pracovné miesta jej členov zo ZSSKC zachraňovali jednorázovou injekciou vo forme úveru, ktorý dnes dopravca nedokáže splácať? Kde boli títo odborári rok predtým, keď si štát v osobnej doprave objednal o jednu miliardu korún viac výkonov, než bol ochotný platiť? A prečo si dnes svoje frustrácie ventilujú na platiacich zákazníkoch, vďaka ktorým poberajú mzdy – čiastočne príjmami z cestovného, čiastočne z daní prostredníctvom ZDO?

Výstražný štrajk ako pochod homosexuálov

Okrem pochybností o obsahovej náplni však piatková akcia vzbudzuje pochybnosti aj v právnej rovine. Podobne ako v Česku, ani slovenské právne predpisy neupravujú podmienky štrajku nad rámec základného práva, zaručeného ústavou. Interpretácie sa však vo všeobecnosti zhodujú, že štrajk je prípustný v dvoch formách: ako krajná forma nátlaku pre úpravu podmienok zamestnania, alebo ako prejav solidarity s inou odborovou organizáciou. Výstražný štrajk nepatrí ani do jednej z týchto kategórií.

Svoje pochybnosti o legitimite krokov FSSR vyjadril aj generálny riaditeľ ZSSK Pavel Kravec, ktorý vo svojej výzve odborárom zdôrazňuje, že ho považuje za cielenú snahu poškodiť dopravcu v očiach verejnosti. „Štrajk je v priamom rozpore so zákonom o kolektívnom vyjednávaní, nebojuje za lepšie podmienky zamestnancov v duchu kolektívneho vyjednávania, ale narušuje plynulosť a bezpečnosť osobnej vlakovej dopravy na Slovensku,“ uvádza sa vo vyhlásení. O oprávnenosti protestnej akcie pochybuje aj samotné Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Podľa oficiálneho vyjadrenia sa bude snažiť štrajku do poslednej chvíle zabrániť, FSSR však v priebehu štvrtka nebola schopná reagovať na ponúknuté možnosti.

Hodinové zastavenie vlakov na Slovensku tak vo svojej podstate nie je klasickým štrajkom, ktorý sa snaží presadiť konkrétne ciele. Ide prinajlepšom o demonštratívnu akciu na získanie publicity, nie nepodobnú pochodom Gay Pride v európskych metropolách. Federácia strojvodcov totiž namiesto konkrétnej kritiky alebo požiadaviek len dáva bolestivo všetkým najavo, že existuje. Zhodou okolností tou najhoršou formou.

Odborári všetkých zemí, starajte sa o seba

Vlaky na Slovensku sa v piatok na hodinu zastavia. Reálnym dôsledkom budú tisíce platiacich cestujúcich, ktorí dorazia domov neskoro alebo zmeškajú prípoje – a to platí aj o pasažieroch zo susedných štátov. Minimálne dva expresy z Moravy na Prahu budú meškať medzi 20 a 40 minútami; Jaroslav Hašek by podľa informácií ČD mal uniknúť tak-tak. Dôvodom toho celého bude detinský prejav sily, ktorý nič nedosiahne, ale za jediné popoludnie poškodí železnicu viac, než zrušenie nejednej prázdnej lokálky. A sprievodcovia ZSSK aj ČD to cestujúcim budú musieť vysvetliť. Toľko k železničiarskej solidarite.

Zdroj: ŽelPage, FSSR, ZSSK, České dráhy, Transport.sk